Budú nám chýbať!
Fotka mesiaca - Apple store v Šanghaji. Stiahnite si fotku do počítača.
Editoriál
A je tu september, začína jeseň, čo nevidieť tu máme opäť Vianoce a rok 2021. Sám tejto vete nechcem uveriť. Ale je to pravda. Rok 2020 už má za sebou 253 dní! Dvesto päťdesiat dní ktoré boli šokujúce, vytrhli nás z ilúzie istôt, boli to ťažké a aj smutné dni.
Najprv prišiel Covid. A neodchádza. Bude tu ešte dlho. Potom sa začala vyostrovať geopolitická situácia vo svete. Vzťahy jednotlivých krajín najmä s Čínou sa posledné mesiace neustále zhoršujú, všetko sa politizuje a stále viac hrozí otvorený konflikt. Veď o tom bol aj minulý newsletter . A aby toho nebolo málo, za posledný mesiac sme prišli o dve veľmi významné osobnosti, ktoré by som si chcel dnešným mailom uctiť.
Najprv nám z čista jasna rakovina zobrala Chadwicka Bosemana. Jedného z najvýraznejších hercov súčastnosti. Chadwick bol človek s obrovským potenciálom na začiatku svoje kariéry. Mal toho spraviť ešte veľa. Ale nespraví. Jeho hrdinský boj s rakovinou, ktorý bojoval štyri roky a natočil popri tom šesť filmov, z čoho väčšina bola fyzicky veľmi namáhavá, ohromil celý svet. Odvaha s ktorou sa chorobe postavil je obdivuhodná a inšpirovala časopis Quartz napísať reportáž o láske k práci. O tom, že pre niektorých ľudí je práca všetko. Napĺňa ich, pomáha im dýchať, pomáha im nájsť samých seba. Ten pocit poznám veľmi dobre, môj otec a aj môj brat vnímali prácu rovnako a venovali sa jej do posledných dní. Aj preto sa ma smutný osud Chadwicka Bosemana silno dotkol.
Z tragickej smrti Chadwicka som sa ešte ani nespamätal a zomrel ďalší človek, ktorý ma v živote veľmi ovplyvnil. Jiří Menzel. Zhodu okolností som mu pred nedávnom venoval jedno z mojich videí a spomínal som na naše stretnutie v Šanghaji. Aj preňho bola práca všetkým, ale žiaľ choroba mu posledné roky pracovať neumožnila. Za svoj život toho Menzel stihol veľmi veľa, jeho úspechy a dedičstvo, ktoré nám zanechal, sú obdivuhodné. Na Jiřího Menzla budem spomínať celý život. Škoda že už nenapíše sľubovaný druhý diel svojej výbornej biografie. Prečítam si teda znova ten prvý.
Lenže 2020 nám ešte neskončil. Podľa stúpajúcich čísiel v Európe a na Slovensku, a žiaľ aj podľa toho ako oficiálne čísla ani zďaleka nestúpajú tak rýchlo ako stúpajú zmienky o priamom kontakte či karanténe ľudí v mojom blízkom okolí, by som povedal že Európu a Slovensko čaká zlá jeseň. Budte opatrní a počítajte s najhorším. Už na jar som písal - treba dúfať v najlepšie, ale počítať s najhorším a podľa toho sa pripraviť. Máme tendenciu na to zabúdať. Tak to pripomínam. Pripravte sa na možnosť že to dopadne zle a znova sa zavedú prísne obmedzenia. Nestraším, iba sa o vás bojím. Dávajte si pozor.
Minulý mesiac som publikoval
Mesiac som odštartoval vlogom Keď Číňanom búrajú byty, kde rozprávam o tom ako sa v Šanghaji neustále búra a stavia. Nasledovala trilógia technologických videí. Prvé bolo bolo o elektrických autách a trhu elektrických áut v Číne. Druhá téma sa venovala firme Apple a jej pôsobení v Číne. Tému som spracoval vo videu a scenár som vydal aj ako článok na blogu. Posledná téma bola firma Huawei. Video Bol som v Huawei, vedú čínsku technologickú revolúciu! malo veľký ohlas a po koronavírusových videách je to jedno z najúspešnejších.
Z nečínskeho súdku
Dnešný tip bude tak trochu geekovský. Moje video o Huawei malo po natočený 50 minút, ktoré som potom skrátil na súčasných 35. Scenár mal viac ako dvanásť strán. A aj napriek tomu že to bolo takto dlhé a obsiahle, napísal som to veľmi rýchlo vďaka úžasnej aplikácii, ktorú som našiel. WriteMapper je dokonalá, krásna, minimalistická aplikácia ktorá kombinuje myšlienkové mapy so super čistým markup editorom textu s podporou exportu do štandartných textových formátov a je vyzbrojená obrovskou podporou klávesových skratiek, ktoré robia prácu s textom extrémne efektívnu. Keď pripravujem články a scenáre, väčšinou písaniu predchádza veľký rešerš a organizácia logickej štruktúry textov na myšlienkovej mape. Doteraz som používal systém: aplikácia Mindnode na myšlienkové mapy a štruktúru, a Ulysses na písanie v markup jazyku a archiváciu. Ale našiel som niečo oveľa lepšie. Roky som sníval o dokonalom programe na písanie dlhých, štruktúrovaných textov a Writemapper mi spravili doslova na mieru. Zatiaľ je iba v Beta, ale funguje spoľahlivo až na pár malinkých bugov. Je platený, ale formou jednorázovej platby a ponúka 7 dňový trial. Ak často píšete dlhé, štrukturované texty, určite ju vyskúšajte.
Na facebooku nášho rodinného Vydavateľstva Rak pridávame pravidelne zaujímavosti z histórie. Toto je najpopulárnejší príspevok posledného mesiaca:
Jedným z najväčších vynálezov stredoveku boli okuliare. Okuliare sú dnes pre nás úplnou samozrejmosťou, ale v stredoveku boli – aj vzhľadom na cenu a zložitú výrobu – veľkou vzácnosťou. Používali ich výlučne učenci, teda tí, ktorí vedeli čítať a navyše pochádzali z bohatého prostredia, takže ich dokázali zaplatiť. Na stredovekých obrazoch a rezbách sa okuliare objavujú od 14. storočia, zväčša na očiach apoštolov (o tých, najmä o Petrovi, sa predpokladalo, že vedeli čítať) Azda preto na nás dodnes človek v okuliaroch pôsobí inteligentným a vzdelaným dojmom.
Hoci sklo aj lom svetla poznali už v antike, nedokázali oba fenomény spojiť. To sa podarilo až Arabom okolo roku 1000, keď matematik Abu Ali al-Hasan ibn al-Haitham v diele „Poklad optiky“ napísal, že predmety je možné vidieť zväčšené, keď sa na ne pozeráme cez kruhovú úseč sklenenej gule. Ako väčšina prevratných poznatkov v stredoveku, aj tento sa v Európe rozšíril vďaka vzdelaným mníchom. V 13. storočí preložili františkáni spis do latinčiny a tým otvorili Európanom cestu k okuliarom. Najskôr sa čítalo za pomoci pologulí vyrobených zo skla alebo drahého kameňa, neskôr sa začali vyrábať oveľa praktickejšie pomôcky: okuliare. Prvými používateľmi okuliarov boli mnísi v talianskych kláštoroch. Okuliare sa však našli aj v ženských kláštoroch, teda aj vzdelané mníšky si nimi pomáhali pri čítaní. Kuriozitou je, že okuliare na čítanie používal aj kráľ a cisár Žigmund Luxemburský. Vieme to z listu frankfurtského vyslanca do Bazileja v roku 1434, kde sa s cisárom osobne stretol. V liste žiadal svojich spolumešťanov, aby mu pre cisára zaobstarali a poslali okuliare, tie najlepšie aké vedia zohnať, lebo Žigmund ich používa na čítanie. Okuliare teda boli doslova kráľovským darom.
Stredovek priniesol nielen optické pomôcky, ale aj odborníkov na očné choroby, očiarov, ako im vtedy hovorili (po latinsky oculistae). Ich možnosti však boli obmedzené a liečba nebezpečná. Po liečbe očným lekárom úplne oslepol Žigmundov starý otec Ján Luxemburský. Podobne dopadli viacerí pacienti. Jeden z prípadov so zlým koncom sa odohral aj vo Vranove v roku 1469. Reinold Rozgoň (z Rozhanoviec) si od mesta Bardejov vypýtal očiara, aby pomohol farárovi z Vranova (vo Vranove mali Rozgoňovci palác). Mesto následne urgovalo plat pre tohto oculistu. Reinold odpovedal veľmi ostro: očiar dostal presne toľko, koľko si zaslúžil. Neodborným zásahom pripravil úbohého farára úplne o zrak. Mohol byť rád, že vyviazol síce bez platu, ale živý. Francúzsky lekár kráľa Jána Luxemburského také šťastie nemal – na príkaz kráľa ho zašitého do vreca hodili do rieky. (D. D.)
Ďalšie zaujímavosti v skratke
Ak študujete čínštinu, sledujte denné príspevky na facebookovej stránke Zábavná čínština. Každý deň sa niečo pridučíte...
Dim sum knedlíčky v Praze. Nová food závislost, které chcete propadnout
Podcast Petra Viziny: Strach nemám z Číny, spíš z české strany, říká sinoložka
Historička Dvořáková: Stredovek bol dobou temna iba pre ženy
Flegr: Koronavirus mutuje, teď přijdou zlejší varianty. Na podzim to může být malér
Anglická sekcia
A to je na tentokrát všetko. Septembrový newsletter trošku mešká, ale je toho nejak veľa. Hlavne intenzívne dokončujem knihu Denník z Wuhanu. Už čoskoro. Ahojte!
Páčil sa vám tento newsletter? Pošlite ho ďalej, alebo ho zdieľajte na sociálnych sieťach. Alebo mi napíšte, to ma vždy poteší ;-)
Pavel