Prečo v Číne nepíšu o Oscaroch?
Oskara za najlepšiu réžiu vyhrala Číňanka. Prečo to ale Číňanov necháva chladnými?
Skôr ako sa dostanem k hlavnej téme tohto mailu, mám malú správičku. Tento newsletter už prešiel mnohými zmenami, vždy bol však primárne o Číne. V poslednej dobe sa tu však začali objavovať aj iné témy. Ako som nad tým posledný mesiac premýšľal, uvedomil som si, že to nie je dobré. Je vás už tisícpäťsto verných čitateľov, väčšinu z vás zaujímajú najmä novinky z Číny a o Číne. Keďže chcem písať aj o iných témach, založil som si ešte jeden newsletter. Volá sa Pavlove tipy a posielam ho raz do týždňa, väčšinou v pondelok. Je osobnejší a témy budú rôzne. Prvé čísla boli najmä o YouTube. Pokiaľ odoberáte tento newsletter, lebo vás zaujíma Čína, môžete zostať pokojný. Budem tu aj naďalej písať iba o Číne. Pokiaľ vás zaujímajú aj iné témy, dajte šancu aj novému newsletteru. Možno vás zaujme tiež.
Tohtoročné udeľovanie Oscarov máme za sebou. A bolo, hmm... Ako to povedať... Vlastne ho takmer nikto nepozeral a majorita z nás väčšinu z tohtoročných oscarových filmov vôbec nevidela. Aspoň ja mám taký pocit. Avšak tak ako každý rok, ani tento rok sa udeľovanie Oscarov nevyhlo určitej dávke kontroverzie. Jedna sa týka aj Číny.
Cenu za najlepšiu réžiu vyhrala Číňanka Chloé Zhao za film Nomadland. Západné médiá boli plné správ o tom, že konečne vyhrala Oscara žena inej farby pleti. Amerika je hrdá na to, že Oscara udelila Číňanke z Pekingu. Amerika je v poslednej dobe posadnutá etnickou politikou a preto je to pre nich veľmi významné. A zjavne aj strašne túžia, aby to tak videli aj ostatní. Avšak v Číne sa o tom nerozpráva, nikoho to nezaujíma a niektoré správy o Oscaroch boli dokonca scenzurované. Tento nezáujem Číny americké média doslova nahneval, stačí si pozrieť správy posledných dní. Väčšina z nich ukazuje prstom na Čínu a tvrdí, že dôvod, prečo sa Čína Chloé nevenovala, je nejaká zvrátená národná hrdosť, nesloboda slova, či dokonca kultúrna zaostalosť Číny. Naozaj sú toto tie pravé dôvody? Prečo Čínu výhra Chloé Zhao na Oscaroch vlastne vôbec nezaujíma?
Kým pred desiatimi rokmi bolo udeľovanie Oscarov v očiach Číňanov významnou udalosťou, dnes to tak už nie je. Úroveň Oscarov za posledné roky výrazne klesla. Áno, filmy na Oscaroch bývajú takmer vždy veľmi kvalitné. Aj keď sa nájdu výnimky a občas sa tam dostane aj vyslovene zlý film. Avšak to, ktorý film vyhrá, už z veľkej časti závisí na politickej atmosfére v Amerike a nie na objektívnom posudzovaní kvality. Ono sa to aj ťažko robí, tie filmy bývajú výborné všetky. Porotcovia, ktorí víťaza vyberajú, majú svoje agendy, ktoré sú často krát až príliš okaté. Európske filmové ceny dnes majú v očiach Číňanov oveľa väčšiu hodnotu ako Oscary, tie sa žiaľ v ich očiach premenili na politickú frašku americkej kultúry. K tomu treba pripočítať aj súčasné napätie a rivalitu medzi Čínou a Amerikou. Kultúrne udalosti v Amerike dnes celkovo Čínu príliš nezaujímajú.
Chloé Zhao je talentovaná, zaujímavá režisérka, jej film je skvelý a výhru si rozhodne zaslúžila. Ak ste ho nevideli, odporúčam. Aj v očiach Číňanov je dobrý. No to, že vyhrala práve ona, je z veľkej časti výsledok súčasnej etnickej krízy v Amerike, kedy dochádza k obrovským rasovým útokom na ázijskú populáciu a celou Amerikou sa šíria výzvy „Stop Asian hate". Aj výhra Chloé je podľa Číňanov z veľkej časti súčasťou hesla Stop Asian hate. Áno, zastavenie násilia proti Aziatom v Amerike je dôležité. Avšak to, že k takým násilnostiam vôbec dochádza, ukazuje aká je úroveň veľkej časti obyvateľstva tejto krajiny. A to, že takáto politická kampaň proti násiliu musí existovať je skôr smutné, než úctyhodné. Číňania to preto nevnímajú pozitívne.
Druhý problém je s „čínskosťou" Chloé. Áno, narodila sa v Pekingu a jej mama je významná čínska herečka pekinskej opery. Avšak od detstva vyrastala v Anglicku, potom sa presťahovala do Ameriky, kde dnes žije so svojim americkým manželom. Takže Američania síce dali cenu Číňanke, ale zase raz takej, ktorá žije v Amerike. Skúste sa vžiť do role Číňanov, ako o asi pôsobí? A nielen to, aj samotný film Nomadland hovorí príbeh o amerických sociálnych problémoch a s Čínou nemá nič spoločné. Okrem toho prostredie tohoto filmu je tak strašne americké, že aj ja som sa s ním ťažko stotožňoval. Na Číňanov to nefunguje vôbec. Skrátka, na tejto výhre a na filme, ktorý túto cenu získal, nie je nič čínske. Prečo by to teda mal Číňanov zaujímať?
Keď Oscara vyhral Ang Lee za film Tiger a drak, Číňania boli nadšení. Ang Lee žije v Číne, teda konkrétne na Taiwane, a film Tiger a drak ukazuje čínsku kultúru tak, ako ju vidia Číňania. Vo filme sa hovorí po čínsky, hrajú tam čínski herci a odohráva sa v Číne. To bol čínsky film od čínskeho režiséra.
Bežných Číňanov proste tohtoročný Oscary nechali chladnými. Predsa len tento rok nechali chladnými viac menej všetkých. Kto teda začal na čínskom internete víriť vody ohľadom výhry Chloé Zhao? Ultra ľavica a ultra pravica, ktorá začala vyťahovať „citáty“ z jej starších rozhovorov, ktoré vytrhávali z kontextu a snažili sa vyrobiť hon na čarodejnicu. A čínska cenzúra hon na čarodejnice netoleruje. Preto tieto správy začali cenzurovať. Áno, články o Chloé Zhao boli cenzurované. Dôvodom ale nebola Chloé Zhao, dôvodom boli hejteri, ktorí sa snažili vyrobiť kontroverziu. Túto časť väčšina západných médií, vrátane tých slovenských, absolútne nepochopila.
Samozrejme, nechcem týmto článkom úspech Chloé Zhao zhadzovať. Je to talentovaná, zaujímavá žena a jej film si cenu určite zaslúži. Bol skvelý, práve som ho dopozeral. Nádherne natočený. Zaujímavé je aj ako prebrala Oscara nenalíčená a bez extravagancie Hollywoodu. Je skvelé, že konečne sú to prirodzení ľudia, ktorí slávia úspech a umelo vyrobené celebrity. Tento trend je vidieť všade, stačí sa pozrieť na najväčšiu popovú hviezdu súčasnosti Billie Eilish alebo na tech milionárov oblečených v lacných tričkách.
Takže je nezáujem Číny zapríčinený neslobodou slova a kultúrnou zaostalosťou Číňanov? Nie. Aj Číňania úspech Chloé Zhao prajú, akurát to pre nich nie je tak dôležité, ako by si Američania želali. Západné média (vrátane slovenských) Číne vyčítajú ich nezáujem. Nezáujem o americkú cenu, ktorú vyhral film Američanky s čínskymi koreňmi, pojednávajúci o amerických sociálno-ekonomických problémoch, zasadený do extrémne amerického prostredia “divokého západu” karavánových komunít, táborákov a blues... Tento nezáujem Číňanov nesvedčí o ich “nekultúrnost”, to že im to vyčítame svedčí o neuveriteľnej arogantnosti a sebestrednosti západu. Proste si zase myslíme, že sme lepší. ❧
Mám na vás jednu prosbu. Ak ste už prečítali knižku Denník z Wuhanu, pomôžte mi napísať recenziu na Martinuse. Pomôžete tak dostať knižku medzi ľudí a budem vám veľmi vďačný. Zároveň som aj zvedavý na váš názor na knihu.
Z Vydavateľstva máme ešte jednu správičku, na filmový seriál Hľadanie stratených svetov sme spustili výpredaj a každý jeden film na DVD je teraz iba za 1,99€. Platí do vypredania zásob. Zároveň sme v eshope pridali možnosť dopravy Zásielkovňou, a to ako na Slovensko, tak aj do Českej Republiky.
Minulý mesiac som čítal
Minulý mesiac som publikoval:
🎙 Diskusia na festivale Diera do sveta o pandémii v Číne (facebook video)
🎥 Život v Číne || Reštaurácie vs. domáca strava (a sľubený recept)
🎥⁺ Prečo som nehovoril o svokrovi? || Bonusové video pre členov 2021-14
🎥⁺ ŠanghajStrím #4 || Sviatky zametania hrobov a svokrovci na návšteve
📱 Nové krátke videá zo seriálu Čínske šmakoty na Instagrame a na TikToku
Fotka mesiaca
A to je na tentokrát všetko. Keďže som začal písať nový newsletter, tak som z tohoto newslettra vyhodil rubriku Niečo mimo Čínu a aj Jednu zaujímavosť zo slovenskej histórie. Ak vás tieto zaujímavosti bavili, sledujte nás na Facebooku nášho Vydavateľstva.
Palo
Ahoj Pavle, díky za zajímavou úvahu. Je skvělé mít možnost si přečíst nezaujatý pohled na věc z druhé strany. Co tu objektivitu dost sráží je zmínka o Ang Lee, který "žije v Číne, teda konkrétne na Taiwane." To je myslím něco, co už by dnes nikdo znalý poměrů neřekl (samozřejmě mimo Čínu).